Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark
Nie žeby sa tento rok mienene stalo predsavzatím nekúpiš časopis (konkrétne nekonkretizujem, len približujem, bol to istý týždenník), nevezmeš ho do rúk nadarmo, veď nie je zadarmo, ale bol to skôr obsah, ktorý nenapľňal moje náročné očakávania, ale napľňal už len strany novými zaručenými pikoškami zo sveta mediálne známych hviezd, čo, kto, kde, kedy a ako a aj tie reportáže sa už preorientovali inými smermi a jediné, čo sa dalo ako tak čítať, bol program televízii.
Program, ktorý vám zaručene podá informácie o tom, čo vás v televízii čaká, minie a neminie. Aj ten sa už tak často mení, že by sa ani denník nezorientoval, čo večer ponúka. Konkurencia kombinuje, presúva, skúša, láka, triafa do čierneho, potom vedľa, opakuje, špekuluje. Ale myslí vtedy aj na nás, na percipientov? Nesnaží sa nás len zmiasť, ovplyvňovať a vsugerovať nám, tak Vy si teraz sadnete a budete pozerať práve nás, naša ponuka je príťažlivejšia, pútavejšia, zaujme Vás viac. Skúša nové triky, ale vždy je to len o nich. Kto bude mať vyššiu sledovanosť, ten je kráľom. Ostatní len so závisťou v kúte blednú a vymýšľajú plán ako ich zvrhnúť z piedestálu a získať korunu. V posledných dňoch akoby sa vrece roztrhlo s novými seriálmi o rodinách, ľuďoch, priateľstve, svetlých i tmavých stránkach života. Ak majú seriál oni, prečo by sme ho nemali aj my? Príliš veľká pozornosť sa upriamuje práve na nové projekty, ale počas pár večerov, keď sa práve nevysiela ten, či onen, ponúkajú sa len kriminálky, či reprízy už dávno známych filmov.
Ale späť k programu. Keďže časopis s programom sa nachádza v nedohľadne, zostal mi tu ten, čo spája svet so svetom. Taká vymoženosť, akou sú elektronické médiá pripútava ľudí viac k počítačom. Už to nie sú ranné prechádzky do stánku po noviny, či časopis, už to nie je ranná kávička s novinami rozloženými na stole, prípadne zakrývajúcimi celú tvár, kde prítomnosť čítajúceho odhaľujú len prsty, ktoré ich držia. Ani manželka si už nemôže sadnúť oproti a zatiaľ, čo manžel číta správy vo vnútri ona prezerá tie na prvej a poslednej. Spolu popíjajú kávičku a navzájom sa karhajú, že čítajú príliš rýchlo alebo pomaly, že on jej nechce podať stred s odôvodnením, že by sa noviny celkom rozpadli a už by stratil niť a prehľad, čo už čítal a čo nie, ale ona prosí tými jej očami psíka a pritíska sa a obtiera ako hladné mačiatko. No nepoddali by ste sa? Už aj ich rozoberá a podáva s mrmlaním popod nos, aby strany vrátila tak, ako boli. Aj sám študent vie, že prednáška bez novín, či časopisu by bola nepoužiteľna a neprežiteľná a radšej si ich kúpi alebo drgne vedľa do kolegu: "Hej, čo to máš? Ukáž, nech aj ja sa pozriem, čo píšu." Kolega celý natešený požičia noviny. Vykonal humánny čin, síce nie pre ľudstvo, ale len pre človeka, no hreje ho pocit celé dve hodiny.
Bez programu doma, hľadám ho tam, kde aj vždy. Na stránke Markízy. Otvára sa stránka a zrazu sa ocitnem niekde, čo ešte nepoznám, Pozerám na tú bledomodrú nebíčkovú farbu a môžem si oči vyočiť. Tá tmavomodrá tak rýchlo vybledla alebo už neviem ani farby rozoznať? Otváram znova, čakám na tú tmavomodrú a ona nikde. Všetko je tak ako má byť, len to, čo sa čakalo je inak ako bývalo. Príliš veľa informácii na malej ploche, nahusto naukladaných vedľa seba. Podobnosť možno len náhodná so stránkou konkurenčnej televízie, možno inšpirácia zo zahraničia. Klikám ďalej, aach ružová... Iste by zaklipkali očká milovníkom žužovej farby. Ako si žijú tí tam v tom showbiznise. Klik, Tv archív, to je už lepšie, klik, Televízia. Jeeeeeej tmavomodrááááá...Tak predsa jej tam ešte kúsok nechali. Klik, Video do biela, klikám ďalej životný štýl na zeleno. A program? Ale niee, toto nieee, vždy keď sa program otvoril, bolo tam to, čo sa aktuálne vysiela, teraz je to pekne od rána. Keď chcem vedieť, čo ide teraz, musím si prejsť všeeeetko, čo tam dnes vysielali. Klikám ešte ďalej a ďalej, tam a späť a zase tu a tam a pozerám, hľadám, tuto tamto hento. Možno je to len nezvyk, taký malý zlozvyk zvyknúť si na niečo nové. Možno to nie je také zlé, možno je to oveľa lepšie ako to bolo bývavalo. Zmena je život, ale nie každá zmena je aj zmenou, ktorá zaručí úspech. Dôkazom sú aj Televízne noviny. Ak máte doma televízor staršieho typu pampúšikom, či ajfelovkám sa nevyhnete.
Pozerám sa znova na tú stránku. Asi si pomaly začnem zvykať, ale dnes ešte nie. Kde je tá tmavomodrá, hmm???
Program, ktorý vám zaručene podá informácie o tom, čo vás v televízii čaká, minie a neminie. Aj ten sa už tak často mení, že by sa ani denník nezorientoval, čo večer ponúka. Konkurencia kombinuje, presúva, skúša, láka, triafa do čierneho, potom vedľa, opakuje, špekuluje. Ale myslí vtedy aj na nás, na percipientov? Nesnaží sa nás len zmiasť, ovplyvňovať a vsugerovať nám, tak Vy si teraz sadnete a budete pozerať práve nás, naša ponuka je príťažlivejšia, pútavejšia, zaujme Vás viac. Skúša nové triky, ale vždy je to len o nich. Kto bude mať vyššiu sledovanosť, ten je kráľom. Ostatní len so závisťou v kúte blednú a vymýšľajú plán ako ich zvrhnúť z piedestálu a získať korunu. V posledných dňoch akoby sa vrece roztrhlo s novými seriálmi o rodinách, ľuďoch, priateľstve, svetlých i tmavých stránkach života. Ak majú seriál oni, prečo by sme ho nemali aj my? Príliš veľká pozornosť sa upriamuje práve na nové projekty, ale počas pár večerov, keď sa práve nevysiela ten, či onen, ponúkajú sa len kriminálky, či reprízy už dávno známych filmov.
Ale späť k programu. Keďže časopis s programom sa nachádza v nedohľadne, zostal mi tu ten, čo spája svet so svetom. Taká vymoženosť, akou sú elektronické médiá pripútava ľudí viac k počítačom. Už to nie sú ranné prechádzky do stánku po noviny, či časopis, už to nie je ranná kávička s novinami rozloženými na stole, prípadne zakrývajúcimi celú tvár, kde prítomnosť čítajúceho odhaľujú len prsty, ktoré ich držia. Ani manželka si už nemôže sadnúť oproti a zatiaľ, čo manžel číta správy vo vnútri ona prezerá tie na prvej a poslednej. Spolu popíjajú kávičku a navzájom sa karhajú, že čítajú príliš rýchlo alebo pomaly, že on jej nechce podať stred s odôvodnením, že by sa noviny celkom rozpadli a už by stratil niť a prehľad, čo už čítal a čo nie, ale ona prosí tými jej očami psíka a pritíska sa a obtiera ako hladné mačiatko. No nepoddali by ste sa? Už aj ich rozoberá a podáva s mrmlaním popod nos, aby strany vrátila tak, ako boli. Aj sám študent vie, že prednáška bez novín, či časopisu by bola nepoužiteľna a neprežiteľná a radšej si ich kúpi alebo drgne vedľa do kolegu: "Hej, čo to máš? Ukáž, nech aj ja sa pozriem, čo píšu." Kolega celý natešený požičia noviny. Vykonal humánny čin, síce nie pre ľudstvo, ale len pre človeka, no hreje ho pocit celé dve hodiny.
Bez programu doma, hľadám ho tam, kde aj vždy. Na stránke Markízy. Otvára sa stránka a zrazu sa ocitnem niekde, čo ešte nepoznám, Pozerám na tú bledomodrú nebíčkovú farbu a môžem si oči vyočiť. Tá tmavomodrá tak rýchlo vybledla alebo už neviem ani farby rozoznať? Otváram znova, čakám na tú tmavomodrú a ona nikde. Všetko je tak ako má byť, len to, čo sa čakalo je inak ako bývalo. Príliš veľa informácii na malej ploche, nahusto naukladaných vedľa seba. Podobnosť možno len náhodná so stránkou konkurenčnej televízie, možno inšpirácia zo zahraničia. Klikám ďalej, aach ružová... Iste by zaklipkali očká milovníkom žužovej farby. Ako si žijú tí tam v tom showbiznise. Klik, Tv archív, to je už lepšie, klik, Televízia. Jeeeeeej tmavomodrááááá...Tak predsa jej tam ešte kúsok nechali. Klik, Video do biela, klikám ďalej životný štýl na zeleno. A program? Ale niee, toto nieee, vždy keď sa program otvoril, bolo tam to, čo sa aktuálne vysiela, teraz je to pekne od rána. Keď chcem vedieť, čo ide teraz, musím si prejsť všeeeetko, čo tam dnes vysielali. Klikám ešte ďalej a ďalej, tam a späť a zase tu a tam a pozerám, hľadám, tuto tamto hento. Možno je to len nezvyk, taký malý zlozvyk zvyknúť si na niečo nové. Možno to nie je také zlé, možno je to oveľa lepšie ako to bolo bývavalo. Zmena je život, ale nie každá zmena je aj zmenou, ktorá zaručí úspech. Dôkazom sú aj Televízne noviny. Ak máte doma televízor staršieho typu pampúšikom, či ajfelovkám sa nevyhnete.
Pozerám sa znova na tú stránku. Asi si pomaly začnem zvykať, ale dnes ešte nie. Kde je tá tmavomodrá, hmm???
Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark Blue Dark
Komentáre
DARK BLUE
k tym serialom... ja som rada, ze sa coraz viac toci na slovensku a ze sa to vysiela tak casto... ono sice nie je kvalita ako kvalita, ale mozno prave toto je cesta, akou dospiet k tomu, aby ludia zacali mat radi a zvykli si na nase televizne projekty, cesta, akou sa postupne prepracujeme aj k normalnej situacii vo filmovom priemysle... ked si vezmes tak dva roky dozadu, v telke pomaly nic slovenske nechodilo... zacat nejako treba :)
uf, dnes som akysi optimista :)
:)))
ako to myslis?
Tak...
aha
Ved to...
ved to hej
Tha...
Super clanok!