K-Marlau

Keď niečo počujem prvý krát a zapáči sa mi to, musím to mať. Musím to počúvať. Stále, dookola, až kým nebudem poznať každý jeden tón, každé jedno slovo, každú jednu pasáž, rytmus, poradie piesní, tak ako je zostavené na nosiči. V tej chvíli, keď počujem tú melódie, je tam len ona a ja. Vtedy vôbec nemyslím na to, že nabudúce to bude niečo iné a to, čo je nové teraz, bude už staré, opočúvané, známe a nie až tak úžasné ako kedysi. Vtedy naozaj nie je čas myslieť na budúcnosť. Vtedy je tu len daný okamih. A tak som sa aj tento rok započúvala pri sledovaní relácie Takí sme boli do spevu skupiny Fragile. Len speváci, žiaden hudobný nástroj, len speváci a ich hlasy. To chcem vidieť naživo, povedala som si. Na ich stránke boli dni koncertov, napísala som, ale bohužial, vstupenky už neboli. Ale, prišiel máj a máj priniesol nový program. A tam, tam boli opäť. Nie len tak niekde v kaviarni, ale priamo na lodi, v jej podpalubí. Predstavenie sa ešte len chystá, ale už teraz je moja zvedavosť obrovská.

Zvedavosť obrovská bola aj pred koncertom Szidi Tobias v Astorke. Predtým som poznala len jednu pieseň Chlap z kríža, jej herecké schopnosti a dabing. Aký bude jej spev, jej piesne? Ako spieva v jednej piesni: “Nadýchni sa a ja Ti vtečiem do pĺúc, ako rozpálený láska nad Montmarte jour vzduch...” Nadýchla som sa a zatajila dych. Jej piesne, texty boli úžasné. Hudobníci skvelí. Dvanásť duší a Tiene nad krajinou Arles mi učarovali, Veranda a Láska je večný... (nie je to síce názov piesne, ale toto bolo najzapamätateľnejšie z piesne) zabavili. Vtiekla mi do pľúc, vtiekla mi do uší i do duše. “Nadýchni sa, čo cítiš na perách.”

To sú tie tvoje stariny, už ani neviem, kto ich tak nazval, ale oni, tie stariny sú tiež tým, čo sa mi zapáči a nedám si ich vziať, ohovárať a vonkoncom nie kritizovať. Dobre, nepáči sa Vám, nepočúvajte. Ale oni sú pre mňa úžasné. Ak niečo počúvať, tak niečo zo starín, teda niečo z rokov 80, 90... Stariny. Možno sú staršie, ale je z nich širšie spektrum výberu ako dnes. Ale, aby som nekritizovala zase, z novších sú tiež počúvateľné. Naposledy to bola Anna Maria Jopek, ktorá sa tiež náhodne dostala ku mne. Tiež bola a ešte stále je tá, ktorú počúvam, ale pre dnešok vyhrala Szidi. Každý hľadá svoje miesto Ráno, Večer, Po polnoci v júli. Príbeh z roku Páne: "Vzduchoplavec, Obracim Mrak,  Tiene nad krajinou Arles Pred obrazom Fridy Kahlo." Idylka - Pupavienka:"Miluj ma, František." Obrázky o láske - "Tak málo lásky, Fedi a Piti..."

Máj predstavení a hudby čas. Nie len o láske, ale aj O verande, kde je v auguste dobre a pivo rosí po skle obrázky...