K-Marlau

Si tieň duše bez srdca,

si krvavá slza jazdca.

Si noc, búrka, zradca,

si srdce osamelého chlapca.

Si dupot kopýt jednohlavého srnca,

si osamelý, bez svitu slnca.

Si zovretý v rukách remenca,

si v žiare purpurového rumenca.

Si tmavá obloha bez hviezdneho konca,

si nemý zvuk rozzvoneného zvonca.

Si zvädnutá ruža mesačného venca,

si tvrdý konár, peň stromca.