K-Marlau

Ticho sa vznáša v oblakoch,
pokoj a láska v snoch.
Bočíš okom, bočíš pohľadom,
strácaš sa vo vlnách ako hrom.

Zúrivá víchrica prehnala sa telom,
v lúčoch slnka, v náručí vrelom.
Prešla a zastala, neodišla vdiaľ,
tak sa už postav, preč sa vzdiaľ.

Piesok jarných kvetov leje lúče jaré,
hodina duchom v krídla vstáva staré.
Dlaňami ožívajú sny v snehu,
kroky sa zrýchľujú v behu.

Listy páperia vznášajú sa dažďom,
odchádza, Ty prichádzaš v každom.

Kvapky mihocú sa v steblách,
dojem rozplýva sa v kresbách.

Žiarivé slnko v dlani zamatu,
večerné ruže lásku pomätú.

Ticho sa vznáša v oblakoch,
pokoj a láska v snoch.
Otváraš oči, vznášaš sa pohľadom,
hľadáš ma vo vlnách studených ľadom.