K-Marlau

"To je, ale blbosť. Ako sa môže niekto zblázniť z vody alebo z toho, že vypiješ tú vodu z vázy. Nevypila si ju už náhodou? Haló, počuješ ma? Rozprávam sa s Tebou. Áno presne s Tebou, nie s tým šálom za Tebou, ani s tým kabátom na vešiaku a už vonkoncom nie s tým zapnutým rádiom. Tebe naozaj už preskočilo. Prestaň už pozerať tie filmy a seriály, lebo naozaj sa smer a tok Tvojho života preorientuje do iného mesta, miesta, izby, všade bude zeleno, pokoj, ticho, občas výkrik do tmy, či do dňa, úteky, nevysvetliteľný smiech, nárek a zase smiech a nárek a smiech a....Kto Ti to poradil, takú blbosť? Skúsenosť niekoho?"
Netreba vôbec piť vodu z vázy, aby sa niekto zbláznil a tobôž nie chlap. Stačí úplná maličkosť, úplne malilinká, možno bezvýznamná oproti iným problémom, ale keď chýbajú tie väčšie, tak aj ten malý sa javí ako mega problém, najväčší problémisko.
Stalo sa to včera, včera ráno sa rozhodol, že ma preskúša. Ešte deň predtým bol v poriadku, všetko bolo ako má byť, večer sme boli spolu, ale včera spravil z obyčajného piatka neobyčajný deň. Á, problémik hups, nevadí, veď dobre bude. Ale čím viac číselká na digitálnych a tie ručičky na tých kuchynských smerujú k väčším a väčším číslam a potom zase k menším a menším číslam, tým mi chýba viac a viac. A tie obavy, či všetko, to, čo sme spolu prežili, čo sme si napísali a povedali, fotografie a naše spoločné piesne ešte ostanú v jeho spomienkach. On sa rozhodol, že ma takto preskúša, že ma takto opustí, že skúsi zistiť ako sa budem správať, skúsi moju oddanosť a lásku k nemu.
Bratranec mi povedal, buď rada, že ti to nespravil cez skúškové. A mal pravdu, vtedy by som to najmenej od neho čakala, ale prečo si vybral práve včerajší deň? Rozhodol sa a ani nič vopred neoznámil. Spravil ako chcel. Tak nech si zostane tam, kde je, nech sa pekne predo mnou schováva. Nech sa mi neukazuje na oči. Už druhýkrát to spravil. Ešte raz a vymením ho. Čo si myslí, že je až tak dôležitý? Tak áno áno, priznávam sa, som skoro bez neho stratená, ako taká malá kvapka v mori. Ale dobre, keď si chce užiť dovolenku, nech si ju užije. Pôjde možno vedľa k susedom do Česka, len nech mu to zase netrvá mesiace, nech nejde stopom, hlavne nie na bicykli.
Môj krásny, milovaný "noutbučík" ďakujem Ti za ochotu, ktorú si vynaložil, aby si to minulý rok so mnou vydržal od prvého Tvojho štrajku, po Tvojej dlhej ceste späť ku mne, že si vydržal to násilie vkladané do tvojej klávesnice, písmenko za písmenkom, číslo za číslom, ďakujem Ti, že si si túto nečakanú dovolenku vybral až teraz, ale skôr by som ju označila za práce neschopnosť, ale Ty vieš najlepšie iste, čo a ako a ešte jedno ďakujem pre Teba, ktoré si nechám ešte u seba, keď sa mi celý v poriadku opäť vrátiš späť. Tak neváhaj a skús ma pochopiť, noťas neblázni!

S pozdravom Tvoja oddaná majiteľka