Nehľad mi na nôžku, nehľad.
Nesmelo klopíš zrak sťa ľad.
Zbabelo obraciaš tvár do diaľky,
hľadíš na zem, na svoje topánky.
Dlane na prstoch, prsty dlane,
klopkaním topánky sám seba klame.
Cylinder do tváre vsadený,
tieň za ním zranený.
Ruka v bok, nôžka spod sukne trčí,
vedľa on žiarlivý vrčí.
On strážca snov jej krokov,
stráži ju deň a noc sto rokov.
Mašľa nad lokňami vypína krásu,
nestráca mladosť plynutím času.
Obočie zdvihnuté spod očí,
kútiky do úsmevu jej točí.
Riasy sukníc volánov sú plné,
potichu kráča držiac ich v splne.
Blízko i vzdialení, delení jedným.
Tvár do tváre tienia temným.
Zrak stratený v zemi klopený vdiaľ,
črtajúc v očiach nezhôd žiaľ.
Blízko i vzdialení mysliac na seba.
Si môj a ja tvoja, viac už nám netreba.
Komentáre