K-Marlau

Za noci pozorujem svet.

Nespím, nevnímam.

Okolie stráca farby života.

Prichádza na mňa insomnia.

Dotýka sa nechtami pokožky.

Objíma rukami duše položky.

Stráca dych v chlade rána.

Vstáva za noci bolestná rana.

Zatváram oči v pološere.

Myšlienka potláča dvere.

Nevnímam svet okolo.

Vnímam len to, čo bolo.

Myšlienka narúša sen.

Stráca sa nocou deň.

Prichádza a ja odchádzam.

Staviam proti sebe rám.

Stojím pred oknom.

Vidím odraz tváre v ňom.

Som. Cítim pery ozveny.

Zaodetá hlavou do peny.

Kráčam bez pádu.

V ústrety vodopádu.

Viečka sa menia.

Skonči insomnia.