Zvoní budííííík. Vstávam, ach konečne mäkká posteľ, vodorovná poloha, žiadny stuhnutý krk. Typické francúzske raňajky – croissanty, maslo, džem, bageta, horúca čokoláda, či káva a hor sa autobus odvez nás do Versailles.
“Štrajk, zamestnanci štrajkujú,” oznámila nám sprievodkyňa. Nikto to netušil, nikto nič nečakal. Pokým sa brány zámku Versailles otvorili, toto mestečko nám ponúklo svoje útočisko. Tiché mestečko s prekrásnymi zákutiami. Pred zarastenými domami s okenicami sa rozprestierali široké pásy narcisov, úzke uličky, chodníky so stromami presne zastrihnutými do rovnakých tvarov, malé obchodíky s neobyčajne originálnymi výkladmi nás lákali do svojich osídiel, lákali nás nasťahovať sa do jedného z tých bytíkov, či domčekov pri ceste.
A Toutes Les Gloires De La France. Zámok Versailles bol plný videnia a foteniachtivých návštevníkov. Vyzeralo to ako na stanici, v metre, telo na telo, dav nám určoval smer a rýchlosť, kto chcel vyviaznuť živý a zdravý a snáď aj s nejakým tým úlovkom vo farbe fotografií, musel vedieť dobre klučkovať, posúvať, nadhadzovať, kopať, trepať rukami, hlavne kráčať v rytme. Možno by všetká krása Francúzska z čias Ľudovíta XIV. oslnila v komornejších podmienkach, ale mesto stálo za prechádzku.
La Defense, moderná štvrť. Všetko je tááák vysoko. Cítite sa ako v New Yorku. Budova na budove, obrovské, vysoké, presklené. Skoro ako mesto budúcnosti, niečo vzdialené a tak blízke.
Veterný mlyn točiaci sa v tme ožiarený oranžovými a červenými svetlami. Vysvietený nápis Moulin Rouge, uličky, kde dievčatká čakajú za súmraku na prácu, miesta kde ich pastier láka zákazníkov zdarma do osídiel rozkoší. Vzhľadom na neplnoletosť niektorých účastníkov zájazdu sa snažila sprievodkyňa ukrývať nevhodné slová do zvratov, avšak i neskôr uznala, že oni možno i lepšie rozumejú ako tí starší, tým mužského pohlavia nezabudla pripomenúť, ak sa nechajú zlákať, aby nezabudli adresu hotela, kde zatiaľ prebývajú. Múzeum erotiky zaujímalo hádam každého, tí ktorí ho videli, čakali na tých druhých na rohu ulice a hľadeli hore. Tam na ulicu, po ktorej mali viesť naše kroky do minulosti, do najvyššie položenej štvrte mesta Montmarte.
Štvrť umelcov, útočisko, zdroj inšpirácie a tvorby. Vysvietený kostol Sacré Coeur ako posypaný práškovým cukrom. Jeho atmosféra zasiahla hádam každého. Sviečky horeli, udávali smer, hlavný oltár, malé oltáriky za tým hlavným, fresky. Ľudia usadení v laviciach spínali ruky a modlili sa, iní sedeli a hľadeli dookola, skoro nedýchali. Uličky plné obchodíkov so suvenírmi, pouliční maliari, ktorí vás namaľujú na počkanie, malé útulné kaviarničky, ale aj nádherný výhľad na vysvietenú Eiffelovku nám toto miesto ponúklo ako na dlani.
Večerná plavba Seinov sa vzhľadom na neskorú hodinu a počasie presunula až na ďalší deň. Pri presune k Moulin Rouge nás zdržala ulica Rue de Rivoli, ktorou nekonečné zástupy áut, autobusov prechádzali. Unavení, uzimení, ale s úsmevmi na tvárach a plní nových zážitkov sme upadali do spánku a tešili sa na deň výstupu na...
Bonne nuit et beaux rêves!
Komentáre
ach, este teraz sa vidim, ako drzim dvere od zachoda a gate mi padaju a
au revoir :)
:)))
tha ale vies, ako som sa bala, ze sa odhalim i ma autobus odbehne
a k tym gatom... vies, keby som si v budke zapla gate, tak by sa mi otvorili dvere a by som bola obnazena, tak som radsej tricko potiahla dole, prebehla cez ulicu a zips az pak zapla :P sikovna, cooo?!
áno
Neboj...
Vikina