K-Marlau

Ležia na jednej posteli tri, jedna pri stene, druhá vedľa a tá tretia sa hlavou opiera o nohy tej prvej. Pozerajú na notebook a nervózne po sebe ziapu:”Pst, pst, držte...ústa, tichoooo...!” Nepomáha, tá pri stene stále kecá, brble až sa k nej vražedným pohľadom otočí tá druhá. Tretia stále trepe okolo seba rúčkami, šteklí ostatné a nedá pokoj. Nedá pokoj až tak, že ju tá druhá začne plieskať. “Plesk, tresk..” Tretia zakričí:”Prestááň!” Druhá opakuje:”Prestááň!” Tretia:”Neopakúúj!” Prvá nesúvisle kecá o ničom, trochu sa zapojí fackaním a malééé rybičkyyy... Ako malé deti v škôlke, mlátia sa hlava nehlava, líce nelíce, ruka neruka, noha nenoha. Hotový blázinec. Počasie si vyžiadalo svoju daň, nedostatok cukru sa silno prejavil a kompenzoval fackami, fliaskaním, mlátením, silné strely ovládli časť stredy. Tá, čo sa dušovala, že sa nikdy nebila si to dnes vynahradila a parádne. Au, modrina sem, modrina tam...au, au, prestáááň, nebite sa, nebime sa...au au au...

Druhá si chcela vychutnať poobedný spánok. Tretia nechcela byť sama a prvá je v pobočke ako bezdomová. Druhá povedala prvej, poď so mnou, oddýchneme si. Tretia vraví idem s Vami. A tak išli tri. Štvrtá to neodhadla s oblečením a rútila sa domov. Zima jej bola a poháňala tri neúnosným tempom, hučala po nich a sťažovala sa ako nestihla odpovedať na všetky otázky a stihla len tri strany zapísať. Druhá už nezvládala nátlak a zahučala:”Dobre, prestááň, drž....!” Nedokončila... Hotový blázinec. Počasie si vyžiadalo svoju daň, nedostatok cukru sa silno prejavil a kompenzoval fackami, fliaskaním, mlátením, silné strely ovládli časť stredy. Tá, čo sa dušovala, že sa nikdy nebila si to dnes vynahradila a parádne. Au, modrina sem, modrina tam...au, au, prestáááň, nebite sa, nebime sa...au au au...

Zase si tá štvrtá kúpila časopis. Hoci nie tak kvôli kontextu, ale len kvôli taške. Ale hodil sa. Veď, čo iné na prednáške ako čítať sa dá. To len druhá a prvá píšu ako pomätené. Už aj tá druhá má poznámky prefotené a len dopisuje. Ale prvá, aj keď vie, že poznámky mať bude, píše, ešte si aj papier pýta asi štvrtý za jeden deň od druhej a veselo rujnuje stromy. Tretiu prepleskli. Naštvali, lúštila a snažila sa neriešiť preplesk, ale vrelo to v nej. Odišla na autobus domov. Štvrtá, druhá a prvá ešte ostali do konca. Odišli, išli cez mesto, domov, na vlak, išli, nešli, stáli, čakali. Štvrtá už nepoháňala, stihla zmeniť štýl a vrstevnatosť, tak sa s ňou aj normálne dalo vyjsť. Semafór stále červenú ukazuje, autobusár na prechode zastavuje, zelená konečne už, autobusár nervózny to muž. Všade všetci sa niekam hrnú. Hotový blázinec. Počasie si vyžiadalo svoju daň, nedostatok cukru sa silno prejavil a kompenzoval fackami, fliaskaním, mlátením, silné strely ovládli časť stredy. Tá, čo sa dušovala, že sa nikdy nebila si to dnes vynahradila a parádne. Au, modrina sem, modrina tam...au, au, prestáááň, nebite sa, nebime sa...au au au...