K-Marlau

Niečo asi na tom bude. Na tých slovách, čo sa dnes tak zrazu a znenazdania objavili pod blikajúcou správou.Tak som tu, teraz, dnes a snažím sa niečo vytvoriť. Po dnešnom (už včerajšom) dni, ktorý začínal pred pol piatou je skutočne nezodpovedné niečo tu stvárať. Ale čo človek nespraví pre človeka...

Pri ceste do nášho vzdelávacieho zimného sídla sa človek vždy niečo nové podozvedá zo života druhých. Včera to bolo zo života študentov. Cesta osobákom pomaly ubiehala. V kupé bolo raz horúco, inokedy chladno. Ujo "cviky-cvaky" dnes chodil, nebola to žiadna teta, nekontroloval preukazy, len cvakol lístky, usmial sa a šiel. Klebetili sme a rozoberali s kamoškou všetko možné i nemožné od školy, cez mediálny svet až po vevericu Elišku, či Mikuláša, ktorý vieme prečo nepríde...až sa dohrnula skupinka mladých chalanov. "Je tu volne?!" spýtal sa jeden....Trnavčina sa len tak rozliehala široko ďaleko po tichom osobáku a my sme len prikývli. A to som mala dnes skúšku, kde mäkkosť bola neoddeliteľnou súčasťou. Nevadí. Chlapci si posadali.. Ale ich bolo akoby išli na fakultatívny výlet, ako zvykne vravieť babička Lel.

"Podme na blyc... Nemóžem šak... nemám ospravedlnenku. Nevstala moja sestra. Kolko ma tvoja sestra, 16? No, to by bola teda ospravedlnenka. Tak idem akože k doktorke. Ale musím zavolat mame, lebo mama bude určite volat doktorke,kvóly výsledkom. Ne šak nevolaj. Šak ale musím tam íst aspon akože sa ukázat. Ja mám ospravedlnenku. No tak chalany, kde sú ostatný? Idem tam, vedla, postrážte mi mésto...!"

Kombinace, spekulace, machinace..... Celý čas sa skupinka dohadovala, ako čo spravia. Stratégovia velikí to boli veru, na stanici sa dvaja odpojili a išli na ten ich "blyc". Ostatní si to pekne namierili do školy. Možno. Alebo sa im cestou zazdalo, žeby predsa len oželeli vyučovanie... To už neviem.

Ale my sme dnes nedokázali odolať a hrnuli sme sa cestou vykladanou blatom a mlákami tam, ta na naše sídlo. Pokým sme tú cestu zdolali, prešlo okolo asi niečo cez stovku áut, tridsaťosem kamiónov, desať autobusov, do Bratislavy odišiel jeden rýchlik, prišiel ďalší osobák, upieklo sa sedem koláčov, zobudilo sa cez milión ľudí, poslalo vyše miliardy mailov, sms-iek, listov, správ....ale oplatilo sa.....prišli sme, zapísali sme, preskúšali nás a odišli sme....Nič mimoriadne cestou späť... len blato, mláky, kamióny a my v daždi...Nohavice po kolená "zamuacené".

Bolo mi potešením dnes sedieť pri vás tety...rozoberať ako sa číta slovo umelec (umeľec), či dielo, prenechávať Ti Lel rolu zodpovednú, oznamovaciu funkciu... "Nikto tam nie je!" Ti naozaj sekla... A naozaj si nemusela chcieť každého fešiho o tom oboznamovať...Ale ten smiech, podpichovanie a doberanie osviežili ten deň. Tak aj nabudúce.

Bonne nuit!