K-Marlau

Poznáte ten pocit, keď o všetkom viete nič alebo o ničom všetko, keď sa na poslednú chvíľu a samozistením dozviete niečo, čo ste nečakali, nepredpokladali a už vôbec nie tak skoro, či neskoro, čo záleží od situácie ako dnes?

Len tak prídem domov po čase nečase. Z prestupov, výstupov, zo vstupov (to je už skoro ako na ekonomike outputy a inputy), našťastie nie z pádov, teda ešte dnes možno padne, ale akurát len net, možno niekde jackpot, stretnutie, výlet, možno niekto padne do postele a až do rána nevstane alebo vôbec nevstane, ale nech vstane radšej, ak nie ráno, tak na obed by aj mohol. Komu by sa ale aj vstávať chcelo pri takom počasí ako sa aj dnes odprezentovalo. Nikto poriadne ani nevie, či niekde zatepľujú alebo to naozaj ten sneh padá, či to slnko svieti alebo už mesiac vyšiel a o daždi ani nevraviac, veď blíži sa Veľká noc, bude vody všade dosť, ale ono to asi vie, že tohto ročná bude netradičná. Ide sa do Paríža.

Izba je hore nohami, všetko pod nohami, niečo v pračke, iné vedľa. Taška polorozbalenovybalená, neskôr bude snáď aj zabalená, fén v perinách, tenisky na koberci, kabát lehce pohozený na posteli, skriňa rozvalená na celé vráta, vešiaky tu i tam aj hentam.

Hlavne, že doklady sú po ruke pekne nachystané na stole aj s obálkou s dokumentmi. Jeden pre kamošku, druhý pre mňa. Uhm, to to je jej, miestenka, áno, aj Ajfelofka je tam namaľovaná, hotel dojhvízdový, to akože, že my dve dôjdeme, len snáď sa aj vrátime, veď ostať by nebolo zlé, len nechcem vidieť tie smutné tváre, keď sa vráti autobus bez nás a doma budú ako bez duše chodiť, kto umyje riad, kto operie a zavesí, kto povysáva? Tak my dve veru nie. Ale má zaujímavý názov Vol De Nuit – Nočný let. Len ako si predstavujú ten nočný let? Prídeme, ubytujeme a v noci dôjdu na izbu a poletíme au revoir, s´il vous plait? A my len polorozospato odpovieme merci beaucoup a bude hotovo? No nie snáď, bude ako bude, uvidíme. Len ten názov ma máta tak, ako keď tam budeme a nepôjdeme do Museé D´Orsay. Ale ideme tam Lel, aj keby si namietala a násilie by som musela nerada použiť, ale Ty pôjdeš dobrovoľne však?

Tieto mááme, áno, tu sú dokumenty a poistenie, áno, áno...ale počkať, to čo je, to kto? Kto to cestuje so mnou? Čo je to za ženskú? Veď mal ísť niekto úplne iný. Nejaká Čapová. Aha, akože ona sa vydala a mne nič, úplne nič nepovedala. Tak to jej vytmavím toto. Jej alebo jej? Dilema teraz, najprv jej a uvidí sa. Píšem s veľkou výčitkou v hlase, teda v písme, tvar písmen kričí, neverí, váha, vyčíta. Ona číta, nechápe, nevydala sa. Smejem sa. Ona je zhrozená. Smejem sa viac, ona len kyslo odpisuje. “Akožeee.” Áno, akože, presne to uhádla. Nevydala sa, jej meno skomolili. Možno si mysleli, že deti ešte nosí čáp a ona bola ešte v tej sérii vyrábanej daným spôsobom.

“A aké tam majú zástrčky?” pýta sa. Dobrá otázka, cestou z pobočky II Jama sme sa o zástrčkách bavili. Normálne, také ako v Anglicku alebo také ako v Aussie alebo také ako kde? Hmm, hmm, zistíme. Zisťujeme, nabíjame, hľadáme, máme, nemáme, balíme, rozmýšľame....

Tak nabíjaj Lel ďalej, nech máme na čo spomínať, keď si budeme už len závidieť našu mladosť.